Dobré rady

Úloha muža v manželstve

Desať pomôcok pre muža, aby jeho manželstvo bolo požehnané a aby jeho manželka prijímala jeho autoritu

1. Muž má preukazovať uznanie svojej manželke

Žena potrebuje počuť, ako ju manžel uznáva, kto je, čo je.

Muž má poukazovať na hodnotu svojej manželky a nie ju znevažovať.

2. Muž má chváliť a povzbudzovať svoju manželku

Muž by nemal byť skúpy na pochvalu svojej manželky.

Pochvala a povzbudenie od manžela je balzam na dušu pre manželku.

3. Muž má preukazovať manželke nežnosť

Nežnosť neznamená sex.

Koža je citlivejšia ako sluch, žena potrebuje dotyky.

Muži nezanedbávajte nežnosť manželke, buďte nežní k manželkám vždy a všade, žena to

potrebuje.

4. Muž má dávať svojej manželke svoj čas

Koho milujem, s tým rád trávim čas.

Venuj svojej manželke svoj čas.

5. Muž má svojej žene pomáhať

Keď žena chodí zničená, muž má na tom vinu.

Muž sa ide v práci zodrať a doma len oddychuje. Zle. Tak to nemá byť.

6. Muž má byť k svojej manželke starostlivý

Žena je krehké stvorenie a muž sa má starať o jej telesnú stránku (nezanedbávaj manželkine potreby).

7. Muž sa má snažiť manželke porozumieť

Žena potrebuje manželovo porozumenie. Muž musí počúvať manželku srdcom.

Žena má zložitejšiu psychiku – potrebuje počúvajúceho muža.

8. Muž má naplniť manželkine sexuálne potreby

Pozor. Nie naplnenie svojich sexuálnych potrieb ale ženiných.

Kto ich má naplniť ak nie manžel?

Žena chce prežívať, že je príťažlivá, chce to počuť, prežiť aj zacítiť.

Ak chceš zažívať požehnanie vo svojej rodine nezabúdaj na to. Možno to je to, čím potrebuješ začať.

9. Muž má neustále ďakovať Bohu za svoju ženu

Žena má vedieť a počuť o vďake svojho muža.

Nezabudni každý deň ďakovať za svoju ženu, ktorú ti Boh dal.

10. Muž má priznávať svojej žene rovnosť

…Už niet žida ani Gréka ….

Žena nie je handra, nie je tvoja slúžka.

Nezabudni, že Boh má s tvojím manželstvom veľký a krásny plán, tak mu ho neprekaz.

Úloha ženy v manželstve

Plň si svoju úlohu aj keď si ju druhá strana neplní – prinesie to požehnanie do tvojho života a manželstva.

Päť zákazov pre vydatú ženu, pokiaľ chce žiť v požehnanom manželstve.

1. Žena má zakázané vadiť sa so svojím mužom

Hádky a zvady sú v rozpore s podriadenosťou. Hádky a zvady vyháňajú muža z domu.

2. Žena má zakázané manipulovať so svojím mužom (plačom, krikom, vždy má posledné slovo)

3. Žena má zakázané sekírovať svojho muža a zahŕňať ho výčitkami

4. Žena má zakázané znevažovať a zhadzovať autoritu muža pred deťmi a inými ľuďmi

Znevažovanie a zosmiešňovanie muža prináša to, že muž si túto autoritu vydobýja inými prostriedkami, napr. násilím, znevažovanie žene vracia späť a podobne.

5. Žena má zakázané vymeniť si svoju úlohu s mužom

Keď je žena inteligentnejšia, zručnejšia a múdrejšia ako muž – začína preberať úlohu muža.

Ak žena dodržuje biblický princíp prináša to požehnanie - pretože nikdy jej nebude robiť problém byť podriadená svojmu mužovi.

Žena nemá problém počúvať svojho muža, pokiaľ cíti, že ju muž miluje.

Nezabudni, že Boh má s tvojím manželstvom veľký a krásny plán, tak mu ho neprekaz.

Tajomstvo silných vzťahov

Alena Fecková

Podobenstvo o nemilosrdnom dlžníkovi (Matúš 18, 21-35)

Čo nie je odpustenie

1. odpustenie nie je ospravedlnenie,

ospravedlnenie je, keď hľadáme polahčujúce okolnosti pre naše správanie

- pri ospravedlnení žiadame druhého o pochopenie nášho spravania, to nie je odpustenie

- ospravedlnenie je pokus ako sa vyhnúť odpusteniu

2. odpustenie nie je zabudnutie

- k zabudnutiu stačí zlá pamäť, nie však odpustenie

- niekedy, pri veľmi ťažkom zranení, dochádza k potlačeniu traumatickej bolesti, čo je obranný psychický mechanizmus, čo však nie zabudnutie

3. odpustenie nie je ani zmierenie

ľudia si myslia, že keď niekomu odpustia, musí okamžite dôjsť k obnoveniu vzťahu (manžel alkoholik požiada o odpustenie, žena mu odpustí a on predpokladá, že všetko bude ako predtým, v tomto prípade je potrebné robiť kroky, ktoré svedčia o tom, že to myslí vážne a čas na obnovenie dôvery)

- odpustenie sa môže odohrať len v srdci jedného človeka

- k zmiereniu je potrebný čas na znovuvybudovanie dôvery a dobrá vôľa na obidvoch stranách, čiže človek môže odpustiť a nemusí dôjsť k zmiereniu, hoci cieľom by malo byť úplné obnovenie vzťahu - zmierenie

O odpustení hovoríme vtedy ked sa prehrešok nedá ospravedlniť, nestači prižmúriť oko, nedá sa tolerovať, ked druhého zranil, hoci z nášho pohľadu ide o maličkosť

Čo je odpustenie

- odpustenie je rozhodnutie vôle, nie citov

- odpustenie je zrieknutie sa pomsty

- odpustenie znamená odovzdať celú záležitosť Bohu

- odpustenie je prepustiť dotyčného ale aj seba z väzenia (stále na to myslím)

-odpustenie je láska daná pred tým, ako si ju druhý zaslúžil, pochopil, dal, prijal a pod. v anličtine for-give-ness) Otec dáva lásku márnotratnému synovi preto, lebo ju potrebuje, bez nej by zomrel!

Čo sa deje počas odpustenia

1. keď sa vzdávam práva na pomstu, odplatu, trest, dlh

(odpustením prepúšťam dotyčnú osobu z väzenia svojej mysle, vzdávam sa myšlienok na pomstu, odplatu - vlastne oslobodzujem seba, hoci niekedy sa hovorí, že pomsta je sladká)

- odpustenie neznamená upustiť od dosiahnutia spravodlivosti, môžem odpustiť niekomu, kto mi ublížil a kto potom bude súdom potrestaný ale! ja sa ztriekam spravodlivosti, nápravy toho, že zoberiem spravodlivosť do vlastných rúk

2. ďalšia fáza znamená že mením pohľad, prestávam sa pozerať na svoje zranenie, dlh, atď. a vidím človeka rovnako hriešneho ako ja sám

3. fáza, ktorá hovori o pokroku v odpustení je, že začínam dotyčnému priať dobré veci

- znesiem, keď o ňom, niekto hovorí dobré veci, nemusím predkladať dôkazy o opaku, neprechádzam na druhú stranu cesty, keď ho vidím, rozprávam sa s ním, trvá to však určitý čas (každá rana potrebuje čas na zahojenie) samozrejme to záleží od rany, od vzťahu

Prečo odpúšťať

- lebo Ježiš odpustil nám

- príkaz, dôležité pre Boha

- zasľúbenie s podmienkou (odpusť nám, ako i my odpúšťame...)

- aby v nás nerástla horkosť a hnev - psychosomatické ochorenia

- kôli sebe

Varovanie! Niekedy je jasné, že liekom na nejakú situáciu je odpustenie, ale najprv treba dotyčného vypočuť, podoprieť, prijať takého, aký je. Neskôr príde čas, keď môžeme podať liek! a povedať ale aj tak snaž sa odpustiť

Odpustenie je rozhodnutie vôle, možem sa rozhodnúť aj neodpustiť, čo potom?

„Neopustienie je, akoby som ja sama vypila otravu na krysy, a čakala, kedy krysy zdochnú.”

Keď neodpustím, stane sa hnev mojím bremenom.

Keď neodpustím, radosť bude zadusená.

Keď neodpustím, nebudem schopná nikomu dôverovať.

Neodpustenie vytláča zo srdca súcit.

Neodpustenie spôsobuje rast hnevu a zlosti, ktorá bude z človeka vybuchovať, širiť sa a zamorovať okolie.

„Boh vydá takého člveka mučitelom, každého, kto neodpustí zo srdca,kym nesplatia svoj dlh

Psychosomatické choroby

Kto má prosiť o odpustenie

- v manželstve by mať byť iniciatívny muž, aj ked „pričinou” je manželka

- Boh čaká, že ja budem tá prvá, ktorá urobí prvý krok k zmiereniu

- v ostatných vzťahoch ten, komu to hovorí svedomie (Ak ideš dávať dar na oltár a spomenieš si, že brat ma niečo proti tebe...)

- nečakať na iniciatívu druhého, prebrať iniciatívu

Odpustenie je rozhodnutie vôle, nie je to otázka citov (nemôžem, znamená nechcem)

Omyly pri odpúšťaní

- začneme porovnávať „dlhy neodpúšťam preto, že sme si ublížili - 1:1, ty si ubližil mne, ja tebe, sme si vyrovnaní (nemôžem chcieť pre seba milosrdenstvo a pre brata spravodlivosť)

Neodpúštame vtedy, keď sme sami neprijali odpustenie (neuvedomujeme si, že to ako k nám bol Boh milosrdný

- tí, ktori neveria v lásku, ktorá je zadarmo evajelium, radostná zvesť, to mne bolo odpustené tých 6o milonov

- neodpustenie je väzením zamknutým zvnútra, väzenie, z ktorého sa možem len sám odomknuť (K. Lachmanová), Ježiš mi už dal tie kľúče do ruky, na mne je, či ho otvorím

- Nie vždy je potrebné isť za tým človekom, ktorý  mi ublížil, najprv si to vyriešiť pred Bohom v modlitbe

- neskôr,v manželstve, alebo v dôležitých vzťahoch, keď sa upokojí, najsť vhodný čas, ked už som schopný, povedať mu to s láskou

Odpúšťanie v manželstve, alebo v blízkych vzťahoch

(kap. 12, Nick a sila Lee)

1. Hovoriť o zranení, zranenie skutočne vadí a je potrebné sa ním zaoberať

2. Byť pripravený požiadať o odpusteniej

3. Rozhodnuť sa odpustiť druhému

Ako sa dá intimita obnoviť alebo prečo vyťahovať staré zranenia

Prečo sa vracať k minulosti

- nie je pravdivé, ani biblické, že čas lieči rany ale ODPUSTENIE LIEČI RANY

- Príbeh Kamienok v topánke

1. neodpustenie starých rán blokuje napredovaniu, vzťahu

- je to ako odblokovanie odtokového kanála, ktorým sa odplavia staré zranenia, aby už neškodili nášmu vzťahu

- u manželov, ktorí su už dlhšie spolu, môže tento proces trvať dlhšiu dobu, nemalo by nás to odradiť

- rozhodnuť sa potom riešiť každé dalšie zranenie, malé i velké a nedovoliť aby došlo k ich hromadeniu

- povedať to čo najšetrenejšie, ide o to aby pochopil, ako ste sa pritom cítili, nie o to aby som ho ja zranila

- hovoriť konkrétne (citila som sa odmietnutá, ked si...

- mať čas hovoriť si v manželtve o tom čo nás zraňuje, súčasť poznávania a tiež nedovoliť „aby slnko zapadlo nad naším hnevom”)

2. Iba veľmi zrelé osobnosti znesú kritiku, málokto si rád priznáva vlastné chyby, alebo počúva druhého, ak hovorí o jeho chybách

- nikdy nie je príjemné počúvať o tom, ako zraňujeme druhých

- je to však potrebné, lebo keď druhý citi, že mu rozumieme, ako nas to zranilo, má naše odpusť mi, väčšiu váhu a druhý ma väčšiu nádej, že to neurobíme znova

- naše ospravedlnenie má byť bezpodmienečné

- má byť pravdivé, prezradí nás ton hlasu, ak to neberiem vážne

3. rozhodnutie sa odpustiť

je to ťažké, lebo musíme obetovať našu pýchu, sebaľútosť, túžbu po spravodlivosti, túžby po odplate, svoje Ego

- odpustenie je dar, nemožno si ho zaslúžiť

- nemôžeme si byť istí, že nás opäť nezraní rovnakým spôsobom

pozor  neznamená to, že máme tolerovať partnerovo správanie, ak ide o fyzické násilie, ponižovanie, neveru, sex. zneužívanie, takémuto správaniu treba čeliť, robiť konfontáciu za prítomnosti tretej strany a riešiť problém

- odpustenie je rozhodnutie nie pocit,

- rozhodnutie nepripomínať druhému naše rany,

- rozhodnutie nepripomínať si pocity

POCITY ODPUSTENIA SA DOSTAVIA NESKÔR, po zahojeni rany, čo chce určitý čas

- keď odpustíme, stále si pamätáme, čo sa stalo, ale postupne spomienky strácaju nad nami  svoju moc dochádza k uzdraveniu spomienok, môžem o danej veci hovoriť s nadhľadom, bez toho, aby ma to bolelo

- odpustenie nás oslobodzuje, je kľúčom, ktorý odomyká dvere hnevu a láme putá nenávisti, moc, ktorá láme reťaze horkosti a putá sebectva

- oslobodzuje od minulých vzťahov, ktoré ovplyvňujú naše vzťahy

- odpustenie ovplyvnuje všetky naše vzťahy, rovnako aj neodpúšťanie, ak sa hneváme s treťou stranou, ovpyvňuje to náš manželký vzťah, samozrejme negatívne

Stupne odpúšťania

Ellias Vella, str. 139

1. stupeň - štádium odmietania, popierania

- stav, keď popierame, že sme zranení a potrebujeme uzdravenie, odmietam sa konfrontovať s ranami

- nie je potrebné priznať ja som vinný, ale ja som zranený

- v tomto štádiu je typické hladať kompenzáciu za zranenie, muži alkohol, ženy jedlo, nakupovanie, pozeranie telenoviel

- potláčanie zranení, ktoré možu mať koreň až v detstve, únik pred problémom, zabudnúť

- omyl, myslíme si, že ak sa priznám k zraneniu, som slaboch, citlivka, hysterka

2. stupeň - štádium hnevu

- krok k uzdraveniu, priznať si hnev

- hnev sám o sebe nie je hriech, ale reakcia na niečo nepríjemné

- hnev sa stáva hriechom, ak sa vymkne kontrole, ak ho vylievame na iných

- ak hnev dusíme v sebe, vznikajú psychosomatické ochorenia, žaludok, vysoký tlak, ca, astma, depresia - potláčaná agresivita,

- vyliať tento hnev pred Ježišom, on vie, že je v nás, je potrebné aby sme city vypustili cez usta, nahlas, aby sme to nahlas vyslovili, viď. žalmy, ale treba vyčkať a počúvať, čo na to povie Ježiš, čakať odpoveď - je to modlitba

 3. stupeň – štádium vyjednávania

- sme ochotní odpustiť pod podmienkou, diskutujeme, či mame odpustiť a pod.

4. stupeň - depresia, skľúčenosť, zármutok

- obviňujem sám seba, ľutujem svoju slabosť, vyčitam si, nastupujú pocity viny

5. stupeň – štádium prijatia

- prijímam, čo sa stalo, dôverujem Bohu, že to využije na moje dobro, chválim Pána, za to

Ako odpusťiť zo srdca, viď. štádiá odpustenia

1. nahlas popíšem situáciu, hriech dotyčnej osoby, ktorá ma zranila a vyslovím meno dotyčnej osoby so slovom - odpúšťam ti

2. vyznám svoj hriech, reakciu na túto situáciu: hnev, strach, nenávisť, myšlienky na pomstu, všetky negat. emócie

3. prosiť o odpustenie Ježiša za môj hriech a dar odpustenia

4. Prosiť Ducha sv. o olej a víno do rán!

niekedy je potrebné Opakovať keď treba 77 krát jednu ranu, kým necitim v tejto veci pokoj

5. nahradenie škody! (Zachej)

Služba zmierenia

(2 Kor. 5,18)

A to všetko je z Boha,ktorý nas zmieril so sebou v Kristu a zveril nám službu zmierenia

7 biblických krokov ako je možné urovnávať vzťahy

1.Hovor s Bohom predtým, ako budeš hovoriť s človekom, ktorý ťa zranil

- hovoriť Bohu o svojich negatívnych pocitioch, vyžalovať mu všetko, hnev, zranenie, neistotu

- väčšina problémov pramení z nenaplnených potrieb, všetky (mnohé)? može naplniť len Boh (nie priateľ, manžel, iný človek)

2. vždy buď ty ten iniciatívny

Boh čaká, že ty (ja) urobím prvý krok. Obnovenie narušeného vzťahu je dokonca dôležitejšie ako uctievanie (najprv sa zmier so svojím bratom, potom obetuj)

- hneď, alebo čím skôr

- znížia sa tým duchovné škody, hriech ničí vzťah s Bohom, zabraňuje vypočutiu modlitieb

3. snažiť sa pochopiť pocity druhého, nie fakty

- začať s pochopením, nie s riešením

4. priznaj svoj podiel na spore (ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda)

- priznanie svojho podielu je mocný nástroj zmierenia

- spôsob riešenia konfliktu, často vyvolá väčšie rany ako pôvodný problém

5. sústrediť sa na problém, nie na obvinenie človeka, útočenie pri spore nevedie k zmiereniu

- spôsob nie len čo poviem, ale aj ako to poviem

6. spolupracuj ako môžeš, Pokoj vždy niečo stojí

Cena: naša pýcha, pokora, dať prednosť iným

7. dávaj prednosť na zmierenie, nie na riešenie problému

- zmierenie je zamerané na vzťahy, riešenie na problém

Boh očakáva jednotu, nie uniformnosť, nie to, že budeme mať na všetko rovnaký názor!

Môžeme byť priateľmi, aj keď máme rozdielne názory, pohľady na veci.

Zmierenie znamená, že zakopeš vojnovú sekeru, nie problém. Kto sa usiluje o pokoj, robí to, čo Boh. Preto Boh volá tých, čo širia pokoj, svojimi deťmi!

Obranné mechanizmy (ako sa vyhovárame, aby sme nemuseli odpustiť)

1. taktika „mŕtveho chrobáka”, tvárim sa akoby sa nič nestalo, preto ani nevymýšlam výhovorky na svoju obhajobu, popieranie skutočnosti

2. zvaľovanie viny na iných, okolnosti, výchovu, počasie

3. On začal

- mojim hriechom je moja reakcia, aj keby som mal len  1%,10% podielu viny

4. veď aj on, a ešte viac,

- myslím si, že spor sa vyrovná, kedže mi ten drudý odplatil. Ako vo športe, sme si vyrovnaní

5. ale ja som urobila veľa dobrého

- môj hriech sa nedá zrušiť, alebo vyvážit dobrým správaním - je to ako odčinenie

6. Ja som to myslel dobre

- polľahčujúca okolnosť, nie však odpustenie

Priznanie viny, vyznanie svojho podielu, je ako vyjdenie z väzenia samospravodlivosti, svojej pýchy,

- aj keby nám druhý neodpusti, nad nami sa znova otvára nebo!